Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Daniel Jankech

Čakanie na Pentu.

02.11.2014 | Daniel Jankech

Príde démon o ktorom všetci rozprávajú, ale nikto ho ešte nevidel. Ale možno je tu iný, ktorého vidí každý, ale málokto ho spoznal.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

Nuž udalosti  posledných dní nám hovoria strašné veci. Na Slovensko sa valí pohroma a úplne zvalcuje najdôležitejší ostrov demokracie a slobody slova, aký sme tu kedy mali. Polovičku denníka Sme kupuje zaiste chobotnica najtmavšej farby,  čo bude snáď znamenať návrat samizdatov.

Sugestívne odchody redaktorov, spriaznených blogerov, prispievateľov  a  ohlásenie nového .. zaiste najslobodnejšieho a najkvalitnejšieho  projektu v dejinách slovenskej  žurnalistiky, teda takého ako bol údajne doteraz denník Sme sa nám snaží povedať, že boj za slobodu slova graduje. 

Len drobná  poznámka, nový projekt  najbrilantnejšej slovenskej žurnalistiky odchádzajúci redaktori ohlasujú na stránkach denníka, ktorý sa pre nich de facto stal konkurenčným. Zvláštna to blahovôľa súčasných majiteľov SME a prečudesná úcta k majetku toho druhého, zo strany odchádzajúcich novinárov.

Možno by stálo za zamyslenie, či náhodou nemeckého vlastníka  nemohlo motivovať k predaju podielu aj niečo iné ako vidina zisku. Možno je to totiž všetko inak a majiteľovi sa po predaji uľaví a poteší, že zarobil viac ako vôbec  dúfal so zbavením sa bremena. Redaktori denníka Sme sa totiž správajú tak, akoby vlastníci denníka boli oni.

Ale o tom sa samozrejme nič nedozvieme, keďže kľúč k týmto poznaniam je uložený v redakcii Sme. A kvalitná žurnalistika denníka SME sa mi zdá taká trocha diferencovaná  s mernou jednotkou  „nerovných metrov“.

Ja viem že to znie v súčasnosti  ako  kacírstvo, ale Penta  SME-čku  môže  uškodiť len ťažko. Respektíve, kvalitnej, pravdivej a objektívnej žurnalistike, teda takej ako doteraz denník Sme prezentoval, už ublížiť nemôže vôbec. Skôr naopak.

Môže byť  aj dobrou výhovorkou na ospravedlnenie vlastných gólov členov redakcie a stav zostane taký, ako doteraz.

„Teraz už nie my, ale Penta.“

Ale môže byť aj štartovacím mechanizmom na zrod kvalitnejšej žurnalistiky a tiež ostrovom slobody slova. Aj tento spor Penty a  súčasného SME, ktorý pokladám za pseudohodnotový, však môže priniesť ovocie kvality a nového postoja redakcie k slobode slova aj tých obyčajných ľudí. Totiž aj ten najobyčajnejší občan má na slobodu slova právo, a to je aj alfou a omegou slobodnej spoločnosti.

Mám pocit, že novinári zo Sme túto pravdu akosi uznávať nechcú.

 Ak máme byť objektívni a naozaj sa držať faktov a pravdy, Penta predsa  kvalitnej žurnalistike štedro pomáha. Pán Hríb, ktorého si naozaj vážim vám o tom môže porozprávať. Tvrdí predsa aj to, že jeho časopis je najnezávislejším v slovenskej žurnalistike. Myslím to vážne, bez kúska irónie. 250 000  eur na jej podporu je tak málo?  Dal niekto viac?  Pán Hríb proti podpore neprotestoval.

Vrátim sa však na začiatok, a vysvetlím, prečo si nemyslím že SME bolo nejakým ostrovom slobody či oázou slobody slova a prečo mu Penta nemôže uškodiť.

Najskôr by bolo vhodné povedať, čo bolo na SME  najpríťažlivejšie.  Nie, nebola to žiadna veľká investigatívna žurnalistika. Viac o Pente som sa dozvedel z tohto webu, ako od SME, či dokonca od Toma Nicholsona. A písať o Pente či Gorile pokladám za jednoduché. Možno ťažšie, ale účinnejšie by bolo predstaviť osoby, ktoré bránia skutočnému vyšetreniu  obvinení... ale to je zdĺhavé a nepopulárne.

Čo bolo a ešte stále čiastočne hodnotné je, sú ľudové blogy, ktoré však zároveň aj demaskujú postoj redakcie k slobode slova a bránia jej skutočnému rozmachu. Tie potrebujú skutočnú reformu.

A tiež brilantné komentáre. To je asi všetko podstatné. Ostatné majú aj všetky konkurenčné médiá.  

No a teraz k tej slobode slova, ktorá je podľa mňa najdôležitejšou hodnotou. Predpokladám že zásadoví novinári zo SME so mnou súhlasia.

A tiež sa vrátim k sugestívnym odchodom redakcie či blogerom.

Mojim prvým miestom blogovania bol práve blog SME. Opustil som ho približne pred  siedmimi rokmi  a mal som predstavte si podobné dôvody na odchod, ako ich majú súčasní blogerskí odídenci odchádzajúci s veľkým protestom proti Pente.  Nie, ja som odišiel celkom potichu s tým, že SME blog nie je dobrým miesto pre slobodnú tvorbu a pre mňa tou Pentou bola redakcia SME  a žiaľ dodnes ňou zostala a tento pocit nadobudol silu presvedčenia. Preto si myslím, že protestné odchody blgerov,redaktorov, dopisovateľov a pod. sú tak trochu po funuse.

Ale situácia ma vyprovokovala k napísaniu tohto článku, ktorý som umiestnil na svoj vlastne už zabudnutý blog. Ak sa ma spýtate prečo práve tam, tak odpoveď je jednoduchá, zdalo sa mi nepatričné kritizovať SME z konkurenčného média, ale redakcia to zdá sa neocenila.

Odmena od najdemokratickejšej protestujúcej redakcie,  ktorá bojuje za slobodu slova prišla po 5 hodinách od zverejnenia článku., ale neodpustím si asi osobnú poznámku. Od slabochov očakávam len slabošstvo, od  diktátorov totalitarizmus.

 Len stručné vymenovanie.

-odstránenie článku  z vybrali.SME.sk ..milión klikov neznamená nič..

-znemožnenie prístupu k diskusiám

-zablokovanie IP adries počítačov z ktorých som pridával diskusné príspevky a znemožnenie novej registrácie.

-úplné vymazanie (bez stopy) niektorých diskusných príspevkov

-znemožnenie administrácie blogu.

Asi týždeň mi trvalo, kým som „demokratov“ zo Sme presvedčil, že toto asi nie je tá správna cesta.. ale článok už nemal šancu dostať sa do širšieho povedomia čitateľov...  a o to zrejme išlo. Účel svätí prostriedky? 

Ale počas hektických dní boja demokratov proti Pente  sa na „vybrali.Sme.sk“ objavovali sugestívne vyhlásenia a videá s nevídanou podporou. Zvláštne, tie asi neporušovali  žiadne pravidlá, lebo dodržiavanie pravidiel je to, čo si želá pán Kostolný a spol. Opak je samozrejme proti pravidlám a tie články, ktoré pravidlá podľa tejto filozofie nespĺňajú, treba v ich myšlienke potlačiť. 

Ale to čo tu vlastne tvrdím je vzhľadom k mojej osobe bezvýznamného blogera  naozaj nepodstatné, a subjektívne to neprežívam. Ale niektorým ľuďom sa osobná angažovanosť za slobodu slova vysvetliť nedá.

Ale čo sa dá vyčítať z takejto reakcie nezávislých žurnalistov?  Nemanipulujú priestorom na vybrali.sme.sk?  Ak manipulujú, dá sa im veriť že im ide o pravdu a demokraciu?A ak manipulujú, tak v čí prospech? Aké hodnoty vyznávajú? Alebo ako dlho manipulujú a prečo? Nechcú umelo vytvárať dojem v čitateľskej verejnosti že drvivá väčšina čitateľov je na strane Sme? 

Toto sú predsa legitímne otázky. Ak niektorí autori v Sme majú možnosť  slobodne publikovať  a tí druhí pri dodržaní pravidiel nie, ba dokonca nemôžu povedať ani svoj podpísaný slobodný názor  čo si o tom máme myslieť?  Naozaj bojujú za slobodu slova, alebo len o svoju vlastnú moc a privilégiá v denníku, ktorý si majiteľ po stránke dodržiavanie slobodných a demokratických pravidiel určite neustrážil?

Nuž milí novinári, nechceli by ste  deklarujúcim odídencom zo Sme  v rámci pravdy, slobody a demokracie položiť aj trocha nepríjemnejšie otázky a pomôcť im tým pri propagácií ich nového, nezávislého... atď. projektu?  Naozaj pokladáte za normálne ak  si spriaznení novinári kladú medzi sebou otázky na ktoré si chcú odpovedať?  Tak to predsa beží v SME...

Denník Sme má však vo svojom odkaze ešte jeden veľmi negatívny prvok, ktorý sa nedá prehliadnuť a veľmi negatívne  zasiahol slovenskú žurnalistiku. Pozitívom je, že sa tak trochu dá zosobniť, čo dotknutým  história určite zráta.

Tento denník  dal blogom prvé pravidlá, ktoré postupne zhoršoval  tak, aby bolo možné blogerov umlčať ľahko, rýchlo a takmer bez hanby. Tieto pravidlá by som nazval svojvôľou. Kde je tá spoločenská zodpovednosť novinárov?  Po spustení blogov sa totiž zistilo, že nebudú úplne ľudové a niektorí autori môžu napísať aj niečo, čo by sa nedalo dôsledne kontrolovať. 

Pre redakcie, ktoré s blogmi len začínali dal akési prvé  normy.  Normy, ktoré boli precedensom voči slobode slova. Smutnou skutočnosťou je fakt, že sa vôbec nestali dôvodom na kritiku, predovšetkým od novinárov.

Je to nejaká falošná solidarita?

Dosť smutné, ale znamená to, že novinári sa nijakým spôsobom nelíšia od iných spoločensko-profesijných skupín ako sú trebárs lekári či sudcovia  a dá sa od nich očakávať asi len priemerný konformný postoj, čo znižuje nádej, že  slovenská žurnalistika si bude plniť úlohy, ktoré má prirodzene plniť a ani demonštratívne odchody z redakcie Sme na tom nič nemôžu zmeniť.

Počas písania tohto článku ma zaujalo vystúpenie p. Nicholsona bojovníka proti Gorile, ktorý najskôr protestne odchádzal a opäť sa podľa môjho predpokladu vrátil k blogovaniu na Sme.  Po dvadsiatich minútach bez stopy zmizla moja  reakcia, ktorú som k tomuto blogu pridal, a po niekoľkých minútach aj kópia, ktorú som opätovne pridal. A potom ma opäť čakalo zamedzenie prístupu k diskusiám, administrácii blogu, zablokovanie IP adresy,upratovanie v mojich diskusných príspevkoch a pod.

Na mňa to pôsobí dosť komicky. Dokonca sa tam objavila reakcia diskutéra, ktorý sa objavil až na druhý deň po zverejnení článku a  tvrdí že som tam žiadnu reakciu nemal. Rád by som reagoval, ale žiaľ nemám ako.

Tak vyzerá sloboda slova v podaní súčasného SME, Penta už horšia byť nemôže. 

Ale čoho sa tak bojí pán Nicholson a čím som ho tak spolu s administrátormi popudil, že neznesie ani  necenzurovanú diskusiu pod svojim blogom?

Má obavu že jeho občianské združenie nedostane dosť podpory, teda menej peňazí?  Je to tak p. Nicholson? Alebo sa prevalí niečo čo ho úplne znemožní? 

Mám naozaj veriť človeku, ktorý si neváži slobodu iných, a naozaj mám veriť redakcii, ktorá sa neštíti používať boľševické maniére proti slobodne, samostatne a kriticky mysliacim ľuďom?

Naozaj mám veriť poctivému  investigatívnemu novinárovi, ktorému takéto zaobchádzanie s diskutujúcim nevadí? 

Ale pán Nicholson, bojovník za spravodlivosť a pravdu...

Na všetky tieto otázky je potrebné odpovedať si v súlade so svojim svedomím a prestať veriť teatrálnym vystúpeniam ľudí, ktorí  síce deklarujú  slobodnosť a mravnosť, ale keď ju od nich chcete, snažia sa Vás umlčať.

Konflikty urýchľujú dej  a nastavujú zrkadlo...aj denníku SME. 

 

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

Daniel Jankech

Daniel Jankech
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 3347
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Zaujímam sa o politiku, ekonomiku a zdravotníctvo. Som autorom dvoch publikácií o stave rešpektovania ľudských práv v slovenskej medicíne. Možno naivný idealista a tiež trochu disident, v permanentom spore s negatívami súčasnej spoločnosti.

Daniel Jankech

Daniel Jankech
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 3347
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Zaujímam sa o politiku, ekonomiku a zdravotníctvo. Som autorom dvoch publikácií o stave rešpektovania ľudských práv v slovenskej medicíne. Možno naivný idealista a tiež trochu disident, v permanentom spore s negatívami súčasnej spoločnosti.

Kalendár sa načítava...