Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG CELSIblog

Vplyv zvyšovania dôchodkového veku na zamestnanosť mladých

17.07.2014 | CELSI

Berú starší pracovníci prácu mladým?

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 33

Dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému je predmetom diskusií takmer v  každej rozvinutej ekonomike. Jedným z opatrení, ako znížiť verejné výdavky na dôchodkový systém,  je zvyšovanie dôchodkového veku. 

Na Slovensku sa k tomuto kroku podľa ministerstva práce má pristúpiť od roku 2017. Existujú však obavy, že predlžovanie dôchodkového veku môže negatívne ovplyvniť mladších zamestnancov.

Nezamestnanosť mladých je totiž problém, ktorý trápi rozvinuté, ako aj rozvojové krajiny. Je preto potrebné poznať reálny dopad predĺženie odchodu do dôchodku na zamestnanosť mladých ľudí. Štúdia Reného Böheima, nedávno publikovaná v projekte IZA World of Labor, skúma práve tento vzťah.

Vysoká nezamestnanosť mladých

Dáta Svetovej banky ukazujú, že miera nezamestnanosti mladých vo veku 15-24 rokov sa pre rok 2012 pohybuje od 1,8% v Benine až po 57,5% v Bosne a Hercegovine. Z európskych krajín alarmujúco vysoké čísla vykazujú Grécko (54,8%), Chorvátsko (44,2%) a Slovensko s 34% mierou nezamestnanosti mladých (ktorá podľa údajov štatistického úradu mierne klesla na 32,1% v prvom tohtoročnom kvartály).

Lepšie ako Slovensko, ale stále s vysokou mierou nezamestnanosti, sú na tom Bulharsko (28,2%), Maďarsko (28,1%) a napríklad aj Cyprus (26,8%). Česká republika s mierou nezamestnanosti 19,4%  sa približuje západným krajinám, kde je miera nezamestnanosti mladých zväčša o čosi nižšia: 16,5% v USA, 8,1% v Nemecku, avšak až 23,7% vo Francúzsku.

Böheim naviac uvádza, že v krajinách OECD za rok 2010 takmer 13% mladých ľudí vo veku 15-24 rokov nie sú ani v škole a ani nepracujú, pričom toto číslo zahŕňa aj tréning či ďalšie formy vzdelávania po ukončení formálneho štúdia.

Zvyšovanie vekovej hranice odchodu do dôchodku

Reformy dôchodkového systému, ktoré mnohé krajiny OECD uskutočnili počas deväťdesiatych rokov často viedli k zamedzeniu predčasného odchodu do dôchodku. Následne je možné pozorovať mierne zvýšenie priemerného skutočného veku odchodu do dôchodku (average effective retirement age) vo viacerých krajinách OECD, čo znamená, že starší zamestnanci ostávajú na trhu práce dlhšie ako v predchádzajúcich desaťročiach (graf 1).

Kritici zvyšovania dôchodkového veku argumentujú, že vyšší skutočný vek odchodu do dôchodku nevyhnutne vedie k nižšej zamestnanosti mladých a zníženiu šancí na získanie svojej prvej práce.  Je však takáto kritika opodstatnená?

Graf 1: Priemerný skutočný vek odchodu do dôchodku a dôchodkový vek v krajinách OECD

Zdroj: OECD (2013), Pensions at a Glance 2013: Retirement-Income Systems in OECD and G20 Countries, www.oecd.org/pensions/pensionsataglance.htm; Poznámka: Výpočty OECD založené na výsledkoch národných výberových zisťovaní pracovných síl a na európskom zisťovaní pracovných síl. Skutočný vek odchodu do dôchodku (stĺpce) je zobrazený za obdobie 2007-2012; dôchodkový vek (kosoštvorce) je zobrazený pre rok 2012.

Čo prezrádzajú národné štatistiky

Podľa štúdie OECD sa v rokoch 1990-2010 miera zamestnanosti mladých vo veku 15-24 znižovala vo väčšine krajín, a to najmä v období finančnej krízy. Najdramatickejšie zmeny zaznamenali krajiny ako Grécko, Írsko a Španielsko, ale aj Maďarsko a Portugalsko.

Z Böheimovho porovnania týchto dát s vývojom zamestnanosti starších ľudí vo veku 55-64 za rovnaké časové obdobie vyplýva, že nie je pravidlom, aby sa zamestnanosť mladých znižovala v tých krajinách, kde sa zvyšuje zamestnanosť starších pracovníkov. V najväčšej ekonomike EÚ, Nemecku, sa miera zamestnanosti oboch skupín – mladších aj starších pracovníkov – zvýšila počas toho istého obdobia.

Len v krajinách ako Maďarsko, Írsko a Španielsko sa so zvyšovaním zamestnanosti starších ľudí súčasne znížila zamestnanosť mladých. Táto korelácia bola najvýraznejsšia práve v období hospodárskej krízy po roku 2008. Vo Fínsku, kde bol nárast zamestnanosti starších pracovníkov výraznejší, však boli zmeny v zamestnanosti mladých ľudí len minimálne.

Vplýva neskorší odchod starších z trhu práce na šance mladých zamestnať sa?

Agregátne štatistiky teda vo všeobecnosti nepreukazujú negatívny efekt vyššej zamestnanosti starších ľudí na šance  mladých ľudí zamestnať sa. Takýto vzťah však ani nevylučujú, keďže je pravdepodobné, že na jeho preukázanie jednoduché porovnanie agregátnych dát nepostačuje.

Negatívny dopad zamestnanosti starších ľudí na mladších by mohol existovať, ak by bola celková zamestnanosť na trhu práce nejakým spôsobom obmedzená, alebo by boli starší zamestnanci ľahko nahraditeľní mladšími (a naopak).

Je však možný aj opačný scenár: ak su starší a mladší pracovníci na pracovisku komplementárni, teda sa ich schopnosti a zručnosti dopĺňajú, odchod starších ľudí do dôchodku znižuje produktivitu a vedie k strate pracovných miest pre mladých ľudí.

Dopad zvyšovania dôchodkového veku na zamestnanosť mladých ľudí je teda empirická otázka.  

Čo hovorí analýza dát

Prvé tvrdenie, že existuje akési obmedzené množstvo pracovných miest (tzv. „lump-of-labor fallacy“), nie len že podľa existujúcej literatúry nemá teoretické opodstatnenie, chýbajú mu tiež empirické dôkazy. Trh práce totiž reaguje na zmeny štruktúry a veľkosti pracovnej sily.  Klasickým príkladom je nárast zamestnanosti žien v druhej polovici 20.storočia, ktoré nenahradili mužov, ale s ich vstupom na trh práce sa vytvorili nové pracovné miesta.

Munnel a Wu vo svojej štúdii nepotvrdili, že zvyšovanie zamestnanosti starších osôb znižuje pracovné príležitosti alebo platové tarify mladších osôb. Ďalší empirický výskum dokonca ukazuje, že aktívne a produktívne staršie ročníky zamestnancov pozitívne vplývajú na zamestnanosť všetkých vekových skupín a zároveň podporujú tvorbu nových pracovných miest.

Výskum tiež ukazuje, že mladí a starší zamestnanci sa navzájom skôr dopĺňajú než nahradzujú. Podľa ekonomickej teórie, náhrada jedného typu pracovníka iným typom predpokladá podobnosť ich zručností.  Analýza dát v štúdii Fitzenbergera a Kohna však ukazuje, že už aj päťročný vekový rozdiel stačí na to, aby pracovníci s inak podobnými zručnosťami neboli dokonalými substitútmi. Náhrada starších zamestnancov mladšími je tak limitovaná.

Podľa štúdie amerických dát z rokov 1977–2011 autorov Kalwija, Kapteyna a Vosa, zamestnanosť starších pracovníkov nie len že pozitívne koreluje so zamestnanosťou mladších pracovníkov, ale pozitívne koreluje aj s ich mzdami (a to aj po zohľadnení mnohých vonkajších faktorov).

To, že zamestnanosť mladých a starších zamestnancov idú ruka v ruke, potvrdzuje aj analýza reforiem dôchodkových systémov v 12 krajinách, zahrňujúca Belgicko, Kanadu, Holandsko, Dánsko, Taliankso, Japonsko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Švédsko, Veľkú Britániu a USA.

Gruber a Wise naviac po detailnejšom štúdiu Nemecka, Francúzska a Dánska zistili, že neskorší odchod do dôchodku nie len koreluje, ale má aj merateľný pozitívny dopad, teda kauzálne vplýva, na zamestnanosť mladých ľudí v skúmaných krajinách.

Zhrnutie

Empirický výskum nepotvrdzuje, že by vyššia zamestnanosť starších pracovníkov negatívne vplývala na zamestnanosť mladých. Naopak, ukazuje, že ich zotrvanie na trhu práce môže napomáhať vytvárať pracovné miesta pre mladých ľudí, a teda v skutočnosti môže viesť k zvýšeniu zamestnanosti oboch vekových skupín –  mladých ľudí aj ľudí v dôchodkovom veku.

 

Mária Sedláková a Martin Kahanec (CELSI)

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 33

CELSIblog

CELSIblog
  • Počet článkov: 3
  • Priemerná čítanosť: 2137
  • Priemerná diskutovanosť: 37
  • RSS blogu

O blogu

Spoločenská polemika o politikách trhu práce pričasto tápa v bludisku mýtov a ideologických dogiem. Chýba jej ukotvenie v podobe odpovedí na kľúčové otázky na základe nezávislého empirického výskumu podloženého rigoróznymi metódami a kvalitnými dátami. Cieľom CELSIblogu je prispieť do tejto debaty sprostredkovaním výsledkov výskumu o trhu práce, či už na základe vlastného výskumu CELSI alebo štúdií relevantných pre Slovensko.

Editorom CELSIblogu je Martin Kahanec, spoluzakladateľ a riaditeľ pre výskum na Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) v Bratislave, docent na Central European University, a Visiting Research Fellow a Deputy Program Director na Institute for the Study of Labor (IZA) v Bonne. V súčasnosti pôsobí ako Visiting Research Fellow na Harvard University.

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je nezávislý neziskový výskumný inštitút zaoberajúci sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií (viac na www.celsi.sk).

CELSIblog

CELSIblog
  • Počet článkov: 3
  • Priemerná čítanosť: 2137
  • Priemerná diskutovanosť: 37
  • RSS blogu

O blogu

Spoločenská polemika o politikách trhu práce pričasto tápa v bludisku mýtov a ideologických dogiem. Chýba jej ukotvenie v podobe odpovedí na kľúčové otázky na základe nezávislého empirického výskumu podloženého rigoróznymi metódami a kvalitnými dátami. Cieľom CELSIblogu je prispieť do tejto debaty sprostredkovaním výsledkov výskumu o trhu práce, či už na základe vlastného výskumu CELSI alebo štúdií relevantných pre Slovensko.

Editorom CELSIblogu je Martin Kahanec, spoluzakladateľ a riaditeľ pre výskum na Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) v Bratislave, docent na Central European University, a Visiting Research Fellow a Deputy Program Director na Institute for the Study of Labor (IZA) v Bonne. V súčasnosti pôsobí ako Visiting Research Fellow na Harvard University.

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je nezávislý neziskový výskumný inštitút zaoberajúci sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií (viac na www.celsi.sk).

Kalendár sa načítava...