Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG CELSIblog

Dopady minimálnej mzdy v chudobných regiónoch

02.09.2014 | CELSI

Budú zamestnávatelia v chudobných regiónoch musieť rušiť pracovné miesta?

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 36

Zvýšenie minimálnej mzdy môže zvýšiť riziko nezamestnanosti niektorých skupín obyvateľstva a nie je najlepším prostriedkom v boji proti chudobe, tvrdia analýzy z  bohatých krajín. Môže však minimálna mzda zvýšiť mzdy a neohroziť zamestnanosť na menej rozvinutých trhoch práce, napríklad v ekonomicky slabších regiónoch Slovenska?

Politici argumentujú pri zavádzaní resp. zvyšovaní minimálnej mzdy znižovaním chudoby, sociálnou spravodlivosťou, alebo aj podporou ekonomického rastu. Môže jej byť naklonená verejná mienka, nevyplývajú z nej pre verejný rozpočet žiadne priame výdavky a dá sa pomerne jednoducho administratívne zaviesť (zložitejšie to môže byť z jej vynucovaním), vysvetľuje motivácie politikov David Margolis. Samozrejme, populizmus a politický kalkul nie sú v debate o minimálnej mzde žiadnou vzácnosťou.

Preto je dôležité pozrieť sa na to, čo vieme povedať o efektoch minimálnej mzdy na menej rozvinutých trhoch práce na základe vedeckých argumentov a najmä rigoróznej analýzy dát.

Čo hovoria učebnice

Základným argumentom, prečo by minimálna mzda mohla mať iné dopady na menej rozvinutých trhoch práce je ten, že práve takéto trhy práce zvyknú byť vzdialené ideálu dokonalej konkurencie.  Zamestnávatelia na nich často majú tzv. monopsonné postavenie, čo znamená, že sú tak významným zamestnávateľom, že do istej miery diktujú podmienky na trhu práce, vrátane miezd (teda sú niečo ako “monopolný“ odberateľ pracovnej sily).

Dôsledkom ich monopsonného postavenia sú zamestnanosť a mzdy nižšie ako by generoval trh práce za podmienok dokonalej konkurencie, ako ukázal napríklad Alan Manning. Manning ďalej argumentuje, že za takýchto podmienok zavedenie resp. zvýšenie minimálnej mzdy môže súčasne zvýšiť mzdy aj zamestnanosť. Kľúčovým dôvodom je, že zvýšená mzda viac motivuje ľudí nájsť si prácu a monopsonné firmy majú vďaka silnému postaveniu na trhu kapacitu týchto ľudí absorbovať (pri nižšom zisku).

A čo na to prax

Empirický výskum ukazuje, že zavedenie resp. zvýšenie minimálnej mzdy zvyšuje mzdy najmä (ale nie len) zamestnancom s nízkymi mzdami (pozri napr. Fajnzylber, Maloney a Mendez, alebo Lemos).

Aj na menej rozvinutých trhoch práce má však zvýšenie minimálnej mzdy zväčša negatívne dopady na zamestnanosť. Bell zistila negatívne efekty v Mexiku a Kolumbii (aj keď v Mexiku štatisticky nesignifikantné). Maloney a Mendez a Gindling a Terrell potvrdili väčšie alebo menšie negatívne efekty v Latinskej Amerike, pričom Gindling a Terrell tiež ukázali, že najsilnejšie negatívne efekty sú na zamestnanosť nízkokvalifikovaných zamestnancov.

Arango a Pachón našli negatívne dopady na zamestnanosť v Kolumbii, najviac ohrozujúce ženy, mladých a nízkovzdelaných a ukázali tiež negatívne efekty na odpracované hodiny. Nájdeme však aj štúdie, ktoré negatívne efekty na zamestnanosť nenašli (napr. Lemos, pozri tiež Arango a Pachón o ľuďoch, ktorí nie sú živiteľmi rodiny)

Dopady na príjmovú nerovnosť

Možno ale zvýšená mzda kompenzuje malé zníženie zamestnanosti a celkovo je jej dopad na príjem nízkopríjmových skupín pozitívny? Neumark, Cunningham a Siga však ukázali, že zvýšenie minimálnej mzdy v Brazílii neviedlo k zvýšeniu príjmov nízkopríjmových skupín obyvateľstva, skôr ich znížilo.

Arango a Pachón našli podobne negatívne dopady minimálnej mzdy na príjmovú nerovnosť v Kolumbii: aj keď zvýšenie minimálnej mzdy zvýšilo príjem domácností so strednými a vyššími príjmami, nezmenilo prípadne znížilo príjmy nízkopríjmových domácností. Na druhej strane, Fajnzylber potvrdil negatívne efekty na zamestnanosť, avšak našiel pozitívne efekty minimálnej mzdy na príjmy zamestnancov v Brazílii (pozri tiež Lemos).

Šedá ekonomika a odchod firiem

Dopady minimálnej mzdy na menej rozvinuté trhy práce môžu mať rôzne ďalšie špecifiká. Jedným z nich je, že nezanedbateľná časť pracujúcich pracuje v šedej ekonomike, alebo ako SZČO. Výskum ukazuje, že zvýšenie minimálnej mzdy zvyšuje mzdy aj v šedej ekonomike (viac Fajnzylber alebo Lemos). Negatívne efekty na zamestnanosť v šedej ekonomike (pozri Fajnzylber) alebo na SZČO s nízkym príjmom (pozri Maloney a Mendez) sa niekde našli, ale inde nepotvrdili (viac Lemos a Gindling a Terrell).

Ďalším rizikom pre regióny závislé na niekoľkých málo zamestnávateľoch je tlak minimálnej mzdy na ich zisk. Na túto tému máme málo štúdií, avšak Draca, Machin a van Reenen nachádzajú silné negatívne efekty na zisk firiem v Británii. Cuong nachádza negatívne, aj keď štatisticky nevýznamné, efekty minimálnej mzdy na zisk firiem vo Vietname.

Zamestnávatelia na takýto tlak reagujú rôzne: niektoré britské textilky prešli do šedej ekonomiky, iné znížili produkciu, ďalšie sa snažili zvýšiť produktivitu práce, a niektoré sa pokúsili zvýšiť kvalitu svojich výrobkov (pozri Ram, Gilman, Arrowsmith a Edwards). Draca, Machin a van Reenen našli štatisticky nevýznamné dopady na odchod firiem v krátkodobom horizonte, aj keď, ako sami tvrdia, odchod firiem stále môže nastať v dlhodobom horizonte (mimo ich dát).

Záver

Analýza dát z menej rozvinutých trhov práce ukázala podobné efekty minimálnej mzdy ako na tých viac rozvinutých: minimálna mzda zvyšuje mzdy, ale ohrozuje zamestnanosť vo formálnom a možno aj neformálnom sektore a nie je dobrým nástrojom na znižovanie nerovnosti v spoločnosti. Tým, že znižuje zisk (alebo prehlbuje stratu) zamestnávateľov, môže minimálna mzda ohroziť zamestnanosť práve v regiónoch závislých na niekoľkých málo zamestnávateľoch.

Medzinárodné porovnanie dopadov minimálnej mzdy preto nabáda na opatrnosť pri jej zvyšovaní, a ukazuje, že na boj s chudobou sú vhodnejšie iné nástroje.

Martin Kahanec

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 36

CELSIblog

CELSIblog
  • Počet článkov: 3
  • Priemerná čítanosť: 2226
  • Priemerná diskutovanosť: 37
  • RSS blogu

O blogu

Spoločenská polemika o politikách trhu práce pričasto tápa v bludisku mýtov a ideologických dogiem. Chýba jej ukotvenie v podobe odpovedí na kľúčové otázky na základe nezávislého empirického výskumu podloženého rigoróznymi metódami a kvalitnými dátami. Cieľom CELSIblogu je prispieť do tejto debaty sprostredkovaním výsledkov výskumu o trhu práce, či už na základe vlastného výskumu CELSI alebo štúdií relevantných pre Slovensko.

Editorom CELSIblogu je Martin Kahanec, spoluzakladateľ a riaditeľ pre výskum na Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) v Bratislave, docent na Central European University, a Visiting Research Fellow a Deputy Program Director na Institute for the Study of Labor (IZA) v Bonne. V súčasnosti pôsobí ako Visiting Research Fellow na Harvard University.

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je nezávislý neziskový výskumný inštitút zaoberajúci sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií (viac na www.celsi.sk).

CELSIblog

CELSIblog
  • Počet článkov: 3
  • Priemerná čítanosť: 2226
  • Priemerná diskutovanosť: 37
  • RSS blogu

O blogu

Spoločenská polemika o politikách trhu práce pričasto tápa v bludisku mýtov a ideologických dogiem. Chýba jej ukotvenie v podobe odpovedí na kľúčové otázky na základe nezávislého empirického výskumu podloženého rigoróznymi metódami a kvalitnými dátami. Cieľom CELSIblogu je prispieť do tejto debaty sprostredkovaním výsledkov výskumu o trhu práce, či už na základe vlastného výskumu CELSI alebo štúdií relevantných pre Slovensko.

Editorom CELSIblogu je Martin Kahanec, spoluzakladateľ a riaditeľ pre výskum na Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) v Bratislave, docent na Central European University, a Visiting Research Fellow a Deputy Program Director na Institute for the Study of Labor (IZA) v Bonne. V súčasnosti pôsobí ako Visiting Research Fellow na Harvard University.

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je nezávislý neziskový výskumný inštitút zaoberajúci sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií (viac na www.celsi.sk).

Kalendár sa načítava...