Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Alexandra Macúchová

Nemecko je neschopné viesť Európu

20.10.2015 | Alexandra Macúchová

Nemecko, vedomé si svojich historických zločinov, nikdy nechcelo viesť Európsku úniu. No momentálne ju vedie aj proti svojej vôli. A vedie ju, bohužiaľ, zle.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6

Európa v dobe racionalizmu 17. storočia opúšťa teologickú argumentáciu a zakladateľ medzinárodného práva Hugo Grotius hovorí, že „aj keby Boha nebolo, musí platiť, že dva krát dva sú štyri“ a dáva tým základ pravidlám, na ktorých sa môžu zhodnúť všetci. O tri storočia neskôr sa Európa nevie dohodnúť na ničom a v roku 1914 sa rozpútava 31-ročné peklo na zemi.

Európa, tá kolíska demokracie a humanizmu, bola v 20. storočí ohniskom dvoch najväčších vojen v novodobej histórií. Celý svet ostal šokovaný, ako môže najmenšia časť sveta rozpútať také peklo, ako sa podarilo Európe počas 31 rokov vojen. Nikde na svete totiž neexistuje tak veľa štátov a tak veľa mocenských záujmov, a teda ohnísk sporov, na takom malom území ako v Európe. Každých pár sto kilometrov je nejaká hranica a stret dvoch či viac národov a ich záujmov.

Za rozpútanie vojen môže najmä Nemecko a každý jeden štát v Európe si to veľmi dobre pamätá. Nemecko bolo dvakrát zrazené na kolená a dvakrát povstalo z popola ako Fénix. V tomto je svetovým unikátom.

Nemecko sa svojím spôsobom dodnes kajá za Hitlera. Vyhýba sa situáciám, v ktorých by mu mohla byť pripomínaná jeho minulosť a zlo s ňou spojené.

Nemecko sa dlho snažilo byť neviditeľné, no je tak ekonomicky silné, až jeho snahy byť nenápadným vyznievali smiešne. V svetovom meradle je Nemecko taká silná a dôležitá krajina, že mať armádu so 61 tisícmi vojakmi je pre mnohé krajiny na popukanie sa od smiechu. Ale Nemecko má malú armádu preto, aby neprovokovalo. Taktiež nikdy nenechá ekonomicky padnúť krajiny eurozóny, lebo by mu mohlo byť pripomenuté, ako veľmi Nemecko na eure zarobilo práve vďaka krajinám, ktoré tejto mene zabezpečujú kurz výhodný pre nemecký export.

„Nikdy viac!“ Taká je ústredná myšlienka Európskej únie. Štáty, ktoré stáročia a desaťročia bojovali za svoju suverenitu, sa majú spojiť v jeden celok, dostatočne tesný a prosperujúci na to, aby nemali dôvod vyvolať vojnu a na druhej strane natoľko voľný, aby nemali pocit, že prichádzajú o svoju suverenitu. A presne túžba po suverenite bude to, čo Európsku úniu zabije a Európska únia na čele s Nemeckom sa tomu ani veľmi nebráni.

Až vojna na Ukrajine a utečenecká kríza ukázali, že Európska únia je vedená nemeckou kancelárkou. A to mnohým zaváňa stratou suverenity.

Švajčiarsko

Švajčiarsko síce nie je členom Európskej únie, ale často sa dáva za príklad ako vyspelá západná krajina. Počas uplynulého víkendu si volilo svoj parlament. Vyhrala strana, ktorá je anti-imigračná a ktorá sa snaží držať Švajčiarsko ďalej o Európskej únie. Vo svojej kampani sa venovala trom hlavným bodom. Azylová politika a utečenci, imigrácia a vzťahy s EÚ. Švajčiari boli lakmusovým papierikom nálad v Európe, nálad, ktoré Brusel nerieši, ale ignoruje.

Francúzsko

Francúzi sú tí poslední, ktorí by drukovali Nemecku. Nemecko ich vlastne pripravilo o vedúce postavenie v únii. Ale veľkosť suseda treba rešpektovať, no len do momentu, kým Nemecko neprekročí medze a tie rétorikou o utečencoch prekračuje. Jediné, na čom sa Francúzi s Nemcami zhodnú, je, že utečencov treba prerozdeliť, veď samozrejme, nechcú ich všetkých na svojom území. Čo na to hovorí francúzsky ľud? Utieka sa ku krajnej pravici, ktorá je vedená Marine Le Penovou. Prieskumy naznačujú, že ak by sa prezidentské voľby vo Francúzsku konali teraz, víťazom je Le Penová a jej Národný front, lebo jej negatívny postoj k migrantom je Francúzom sympatický. Percentá Národného frontu začali rásť až koncom leta, keď sa naplno prejavila migračná kríza, takže postoj Francúzov je jasný.

Poľsko

Táto krajina žije s pocitom nedostatočného uznania už dlhé roky. Ako ústretový krok bol Poľsku daný post prezidenta EÚ. Poľsko si povedalo: „Vďaka ti Brusel, ale nás rožkom neopiješ“ a pri najbližšej príležitosti si zvolili za prezidenta Andrzeja Dudu. Jeho strana Právo a Spravodlivosť rozhodne nie je fanúšikom federalizácie Európskej únie, dokonca je ľahko euroskeptická. V Európskom parlamente sa pridala k reformistom a jej nacionálne akcenty sú neprehliadnuteľné. Blížia sa parlamentné voľby a Poľsko je ďalšou krajinou, ktorá môže Bruselu ukázať, že Poľsko sa už ďalej suverenity vzdávať nebude.

Veľká Británia

V rámci Európskej únie asi neexistuje krajina, ktorá by mala Brusel viac „na háku“ ako Spojené kráľovstvo. Britom vyhovuje voľný trh, ale to je to jediné, čo od EÚ chcú, všetko ostatné ich obťažuje. Úradujúci premiér David Cameron musel dokonca sľúbiť referendum o vystúpení, respektíve zotrvaní v únii, aby vyhral posledné voľby. Referendum bude do konca roka 2017, medzitým Británia predsedá EÚ v druhej polovici 2017, takže buď Cameron vyhlási referendum počas predsedania jeho krajiny EÚ, alebo sa predsedníctva Británie v EÚ už možno nedočkáme. A to hovoríme o krajine, ktorá má najviac výnimiek z pravidiel EÚ, a teda aj najvyššiu zachovanú mieru suverenity. Tŕňom v oku je Britom voľný pohyb osôb a najnovšie aj migračná kríza. Treba dodať, že prerozdelenie na základe kvót sa Británie netýka, lebo má výnimku.

Blbá nálada

Dalo by sa pokračovať Španielskom, Maďarskom, ale dostať facku od Británie, Francúzska a Poľska bude Nemecku nateraz stačiť.

Najnovší Eurobarometer, ktorý si slovenské média vysvetlili po svojom, by mal byť zdvihnutým prstom pre nemecké vedenie. Slovensko ako krajina, ktorá bola doteraz pravidelne na špičke rebríčka v spokojnosti s EÚ, je zrazu absolútne na konci. Slovenské média priniesli správy, že sme sa umiestnili najhoršie, že nechceme utečencov, ani pomáhať hraničným oblastiam ani nič. Ale prieskumy nie sú na to, aby sa ukázalo, kto je dobrý a kto zlý, lebo takto sa hra hrať nemá. Prieskum ukazuje, kde my – teda celá Európska únia zlyhávame. Ak objednávateľ prieskumu, Európsky parlament, dostane do ruky čísla z Eurobarometru, musí sa zamyslieť nad príčinami jeho výsledkov a nad dôsledkami svojej politiky.

Máme tu skupinu krajín, ktoré síce podpísali Lisabonskú zmluvu, ale keď začala platiť, štáty majú zrazu pocit, že strácajú suverenitu. Na to sú európske štáty špeciálne háklivé, keďže sa kvôli suverenite prelialo veľa krvi. Treba s tým niečo robiť a dať novinami cez čumák nie je zrovna gesto, po ktorom prichádza obrovská láska.

Angela Merkelová nie je Nemecko a jej prudko klesajúca popularita svedčí o tom, že krajina nezdieľa kancelárkine nadšenie pre utečencov. Nezdieľa ho ani Francúzsko, ani Británia. No máloktorý štát EÚ sa môže pochváliť, tak ako Slovensko, že útoky voči utečencom ostávajú na sociálnych sieťach a podpora krajnej pravice – Kotlebu – sa pohybuje na zanedbateľnej úrovni.

Obhajoba Slovenska

Treba si uvedomiť, že Európska únia nie je štát. Európska únia je zoskupenie suverénnych štátov. A presne o pocit straty suverenity išlo, keď sa hlasovalo o povinných kvótach. Tú suverenitu sme možno stratili podpísaním Lisabonskej zmluvy, lebo sme si dostatočne neuvedomovali, čo všetko vkladáme do rúk Bruselu. Silní hráči únie si musia uvedomiť, že Lisabon je zmluva, od ktorej sa dá odstúpiť, od celej EÚ sa dá odstúpiť, a preto by snaha mala smerovať k motivovaniu štátov, aby v nej ostali, a nie k rozdávaniu mediálnych zaúch vzdorujúcim vládam.

Často niektoré skupiny používajú zvrat, že Slovensko chce len eurofondy, ale keď má samo pomôcť, tak nechce. No nie je to celkom tak. My za eurofondy platíme protislužbami. Napríklad testovanie kontrolného výkazu, ktorý, keď sa overí na Slovensku, zavedie ho celá EÚ, bolo protislužbou za predĺženie čerpania eurofondov z programového obdobia 2007 – 2013. Navyše z čerpania eurofondov nemáme ani zďaleka toľko, koľko by sme mohli. Slováci vidia výhody EÚ skôr vo voľnom pohybe, než v nejakých pre obyčajného Slováka abstraktných eurofondoch. Nehovoriac o tom, že zo všetkých krajín EÚ najviac pomáhame Ukrajincom s reverzným tokom plynu, a to v tejto krajine nehráme globálne šachy ako naši oveľa väčší a vplyvnejší partneri.

Pocit, že Európska únia sa zmenila na štát, ktorý vedie nemecká kancelárka, je nepríjemný, ale nikoho nemožno obviňovať, že ten pocit má. Jediný, kto s tým pocitom môže niečo urobiť, je Nemecko.

Európska únia si musí ujasniť priority a tou hlavnou je súdržnosť, aby platilo, že „nikdy viac“ a aby zvuky Ódy na radosť, neformálnej hymny EÚ, nemali ironickú príchuť. Prvý nemecký kancelár Otto von Bismarck spájal Nemecko železom a krvou, no Európska únia sa tak spojiť nedá.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6

Alexandra Macúchová

Alexandra Macúchová
  • Počet článkov: 57
  • Priemerná čítanosť: 13160
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

 "It doesn´t get easier, you get stronger."

Alexandra Macúchová

Alexandra Macúchová
  • Počet článkov: 57
  • Priemerná čítanosť: 13160
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

 "It doesn´t get easier, you get stronger."

Kalendár sa načítava...