Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Alexandra Macúchová

Keď je Antifico horší od Fica

07.01.2016 |

Často sa hovorí, že rozdrobená pravica je diablovo dielo, lebo takto sa sociálny Smer poraziť nedá. Pre voliča však môže byť rozdrobená pravica jedinou schodnou cestou, ako ísť voliť a nehlasovať proti svojmu svedomiu.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 18

Vyštudovaný teológ Michal Havran sa zamyslel nad situáciou v Poľsku a napriek tomu, že mám k tomuto salónnemu intelektuálovi občas výhrady, dovolím si citovať jeho zamyslenie:

„To, čo sa odohráva v Poľsku, pripomína, okrem mnohých iných vecí, aj našu, zrejme pochopiteľnú, slabosť, pre antikomunizmus. Antikomunizmus našich rodičov a ľudí, čo zahučali v táboroch, museli odísť, alebo nemohli pracovať, ale nemá nič spoločné s tým, ako sa touto myšlienkou oháňajú konzervatívne náboženské sily. Problémom je, že antikomunizmus bol dlhé roky v strednej Európe nie iba politickým postojom, ale kvalifikáciou. Toto strašidelné nedorozumenie viedlo k tomu, že isté, povedzme, umiernené sily v spoločnosti, túto poruchu buď prehliadali, alebo ju považovali za niečo prijateľné, niečo, čo je po 89 vlastne správne a zaručuje isté morálne kvality. Antikomunizmus, rovnako, ako antifašizmus však nerobí z nikoho automaticky lepšieho človeka, ani vzdelanejšieho, ani slobodnejšieho. Nie je to etické kritérium, ani label ľudskej kvality. Najlepším prípadom sú hordy katolíckych antikomunistických idiotov v Poľsku alebo antikomunistický pátos fašistu Orbána. Možno teda nastal čas prehodnotiť tento prístup, ktorý antikomunistom zaručoval takmer automatickú pozornosť a vstup do spoločnosti. Antikomunizmus totiž nie je synonymom demokrata a nemusí byť v žiadnom vzťahu s láskou k slobode.“

Keď som čítala tieto riadky, napadlo mi, že možno úplne rovnako je to aj s našimi antificovskými politikmi. Veď v čase ruskej občianskej vojny bol biely teror rovnako ukrutný ako ten červený. Analógia je v tom, že nie každý politik, ktorý používa antificovskú rétoriku, je kvalifikovaný viesť túto krajinu. Nie každý, kto vedie kampaň proti vláde Roberta Fica, má morálku hodnú obdivu. A nie každý, kto má plné ústa rečí o kradnutí za Fica, nekradol za Dzurindu alebo za Radičovej.

V tomto smere si hovorím, chvalabohu, že keď pôjdem v marci voliť, nie je celá pravica spojená v jednu stranu a voľbou napríklad Procházku, si nemusím automaticky zvoliť aj Lipšica alebo Matoviča.

Absolútne nesúhlasím kanonizovanými dogmami niektorých médií o tom, kto bol dobrý minister a kto nie a koho treba stavať na piedestál. Lukáš Fila z Denníka N písal o voľbách 2016, ako dôležité je odstaviť Smer od moci, lebo táto strana si postupne zabetónuje pozície na ústavnom súde a iných dôležitých miestach. Samozrejme, dá sa súhlasiť s tým, že nominanti Smeru na ústavných sudcov pani Laššáková a pán Mamojka sú absolútne neakceptovateľní. No nedá sa súhlasiť s tým, čo pán Fila v článku podsúva:

„Ak by teda aj od marca 2016 bol premiérom Radoslav Procházka, ministrom spravodlivosti Lucia Žitňanská a ministrom vnútra Daniel Lipšic, akákoľvek kauza sa na súd dostane len cez bývalého spolužiaka Roberta Fica, ktorý za dva a pol roka v úrade nikdy nespomenul politickú korupciu ako prioritu, nevydal žiadny pokyn vedúci k objasneniu Gorily a vyzdvihuje prácu doterajšieho šéfa špeciálnej prokuratúry.“

Pri všetkej úcte k pani Žitňanskej, úloha ministerky spravodlivosti jej príliš nesedela a o pánovi Lipšicovi ako ministrovi vnútra sa ani vyjadrovať nebudem, lebo kamarátstvo medzi terajším ministrom Kaliňákom a bývalým ministrom Lipšicom hovorí samo za seba. Ruka ruku myje. A keď si k tomu pripočítame Lipšicove kamarátstvo s militantným križiakom Milanom Krajniakom, máme o intelektuálnom a politickom profile tohto prívesku Igora Matoviča dokonalú predstavu.

Žiadny minister spravodlivosti neurobí nič proti prieťahom v konaní, kým nebude mať na svojej strane ministra financií. Nie je možné, aby boli vyšší súdni úradníci zavalení tisíckami spisov, v každom spise plynú lehoty kratšie, ako je čas na prehrabanie sa vôbec k danému spisu. Prieťahy sa odstránia len tak, že súdnictvo prestane byť personálne poddimenzované a na to je potrebná vôľa celej vlády a jej predsedu a ministra financií. Myslím si, že pán Borec nie je ani zďaleka zlým ministrom spravodlivosti. Vďaka jeho uvážlivosti sa podarilo odstaviť Štefana Harabina z vrcholných funkcií v justícii, konečne sa po 25 rokoch dokončila rekodifikácia civilného práva a tým sa aj začala do istej miery nová éra slovenského súdnictva. Ak však niekto žije v presvedčení, že minister spravodlivosti môže nejak ovplyvňovať, či sa vyšetrí kauza Gorila, tak chápem, že Borec je preňho sklamaním. Možno Denník N zabúda, že aj napriek zákazu komunikovať s týmto médiom, ktorý dal Robert Fico, ministerstvo spravodlivosti bolo jediné, ktoré ho porušovalo, a s jeho redaktormi ďalej spolupracovalo na rozpísaných článkoch.

Nie všetko, čo je za Fica je zlé, a nie všetko, čo je proti Ficovi, je dobré. Mne osobne sú sympatickejšie pravicové myšlienky. Vo všeobecnosti si myslím, že štát by mal rozhodovať o čo najmenšom množstve peňazí, preto budem určite voliť pravicovú stranu, ale dám si čertovský pozor na to, či volím len Antifica alebo niečo s pridanou hodnotou.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 18

Alexandra Macúchová

Alexandra Macúchová
  • Počet článkov: 66
  • Priemerná čítanosť: 12133
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

 "It doesn´t get easier, you get stronger."

Alexandra Macúchová

Alexandra Macúchová
  • Počet článkov: 66
  • Priemerná čítanosť: 12133
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

 "It doesn´t get easier, you get stronger."

Kalendár sa načítava...