Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Alexandra Macúchová

Keď je Antifico horší od Fica

07.01.2016 | Alexandra Macúchová

Často sa hovorí, že rozdrobená pravica je diablovo dielo, lebo takto sa sociálny Smer poraziť nedá. Pre voliča však môže byť rozdrobená pravica jedinou schodnou cestou, ako ísť voliť a nehlasovať proti svojmu svedomiu.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 21

Vyštudovaný teológ Michal Havran sa zamyslel nad situáciou v Poľsku a napriek tomu, že mám k tomuto salónnemu intelektuálovi občas výhrady, dovolím si citovať jeho zamyslenie:

„To, čo sa odohráva v Poľsku, pripomína, okrem mnohých iných vecí, aj našu, zrejme pochopiteľnú, slabosť, pre antikomunizmus. Antikomunizmus našich rodičov a ľudí, čo zahučali v táboroch, museli odísť, alebo nemohli pracovať, ale nemá nič spoločné s tým, ako sa touto myšlienkou oháňajú konzervatívne náboženské sily. Problémom je, že antikomunizmus bol dlhé roky v strednej Európe nie iba politickým postojom, ale kvalifikáciou. Toto strašidelné nedorozumenie viedlo k tomu, že isté, povedzme, umiernené sily v spoločnosti, túto poruchu buď prehliadali, alebo ju považovali za niečo prijateľné, niečo, čo je po 89 vlastne správne a zaručuje isté morálne kvality. Antikomunizmus, rovnako, ako antifašizmus však nerobí z nikoho automaticky lepšieho človeka, ani vzdelanejšieho, ani slobodnejšieho. Nie je to etické kritérium, ani label ľudskej kvality. Najlepším prípadom sú hordy katolíckych antikomunistických idiotov v Poľsku alebo antikomunistický pátos fašistu Orbána. Možno teda nastal čas prehodnotiť tento prístup, ktorý antikomunistom zaručoval takmer automatickú pozornosť a vstup do spoločnosti. Antikomunizmus totiž nie je synonymom demokrata a nemusí byť v žiadnom vzťahu s láskou k slobode.“

Keď som čítala tieto riadky, napadlo mi, že možno úplne rovnako je to aj s našimi antificovskými politikmi. Veď v čase ruskej občianskej vojny bol biely teror rovnako ukrutný ako ten červený. Analógia je v tom, že nie každý politik, ktorý používa antificovskú rétoriku, je kvalifikovaný viesť túto krajinu. Nie každý, kto vedie kampaň proti vláde Roberta Fica, má morálku hodnú obdivu. A nie každý, kto má plné ústa rečí o kradnutí za Fica, nekradol za Dzurindu alebo za Radičovej.

V tomto smere si hovorím, chvalabohu, že keď pôjdem v marci voliť, nie je celá pravica spojená v jednu stranu a voľbou napríklad Procházku, si nemusím automaticky zvoliť aj Lipšica alebo Matoviča.

Absolútne nesúhlasím kanonizovanými dogmami niektorých médií o tom, kto bol dobrý minister a kto nie a koho treba stavať na piedestál. Lukáš Fila z Denníka N písal o voľbách 2016, ako dôležité je odstaviť Smer od moci, lebo táto strana si postupne zabetónuje pozície na ústavnom súde a iných dôležitých miestach. Samozrejme, dá sa súhlasiť s tým, že nominanti Smeru na ústavných sudcov pani Laššáková a pán Mamojka sú absolútne neakceptovateľní. No nedá sa súhlasiť s tým, čo pán Fila v článku podsúva:

„Ak by teda aj od marca 2016 bol premiérom Radoslav Procházka, ministrom spravodlivosti Lucia Žitňanská a ministrom vnútra Daniel Lipšic, akákoľvek kauza sa na súd dostane len cez bývalého spolužiaka Roberta Fica, ktorý za dva a pol roka v úrade nikdy nespomenul politickú korupciu ako prioritu, nevydal žiadny pokyn vedúci k objasneniu Gorily a vyzdvihuje prácu doterajšieho šéfa špeciálnej prokuratúry.“

Pri všetkej úcte k pani Žitňanskej, úloha ministerky spravodlivosti jej príliš nesedela a o pánovi Lipšicovi ako ministrovi vnútra sa ani vyjadrovať nebudem, lebo kamarátstvo medzi terajším ministrom Kaliňákom a bývalým ministrom Lipšicom hovorí samo za seba. Ruka ruku myje. A keď si k tomu pripočítame Lipšicove kamarátstvo s militantným križiakom Milanom Krajniakom, máme o intelektuálnom a politickom profile tohto prívesku Igora Matoviča dokonalú predstavu.

Žiadny minister spravodlivosti neurobí nič proti prieťahom v konaní, kým nebude mať na svojej strane ministra financií. Nie je možné, aby boli vyšší súdni úradníci zavalení tisíckami spisov, v každom spise plynú lehoty kratšie, ako je čas na prehrabanie sa vôbec k danému spisu. Prieťahy sa odstránia len tak, že súdnictvo prestane byť personálne poddimenzované a na to je potrebná vôľa celej vlády a jej predsedu a ministra financií. Myslím si, že pán Borec nie je ani zďaleka zlým ministrom spravodlivosti. Vďaka jeho uvážlivosti sa podarilo odstaviť Štefana Harabina z vrcholných funkcií v justícii, konečne sa po 25 rokoch dokončila rekodifikácia civilného práva a tým sa aj začala do istej miery nová éra slovenského súdnictva. Ak však niekto žije v presvedčení, že minister spravodlivosti môže nejak ovplyvňovať, či sa vyšetrí kauza Gorila, tak chápem, že Borec je preňho sklamaním. Možno Denník N zabúda, že aj napriek zákazu komunikovať s týmto médiom, ktorý dal Robert Fico, ministerstvo spravodlivosti bolo jediné, ktoré ho porušovalo, a s jeho redaktormi ďalej spolupracovalo na rozpísaných článkoch.

Nie všetko, čo je za Fica je zlé, a nie všetko, čo je proti Ficovi, je dobré. Mne osobne sú sympatickejšie pravicové myšlienky. Vo všeobecnosti si myslím, že štát by mal rozhodovať o čo najmenšom množstve peňazí, preto budem určite voliť pravicovú stranu, ale dám si čertovský pozor na to, či volím len Antifica alebo niečo s pridanou hodnotou.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 21

Alexandra Macúchová

Alexandra Macúchová
  • Počet článkov: 64
  • Priemerná čítanosť: 12220
  • Priemerná diskutovanosť: 15
  • RSS blogu

O blogu

 "It doesn´t get easier, you get stronger."

Alexandra Macúchová

Alexandra Macúchová
  • Počet článkov: 64
  • Priemerná čítanosť: 12220
  • Priemerná diskutovanosť: 15
  • RSS blogu

O blogu

 "It doesn´t get easier, you get stronger."

Kalendár sa načítava...